Prvý deň XXIX. ročníka Celonárodného festivalu kresťanského divadla Gorazdov Močenok 2021

Prvý deň XXIX. ročníka Celonárodného festivalu kresťanského divadla Gorazdov Močenok priniesol hneď množstvo zaujímavých podujatí.

Ako sa na kresťanský festival patrí, aj ten náš sa začal sv. omšou vo farskom kostole sv. Klimenta. Hlavným celebrantom bol páter Tomáš Gerboc, SVD, ktorý vo svojej homílii zvýraznil dôležitú vlastnosť snáď nie len kresťana, ale každého človeka – vedieť dávať. Mať, tešiť sa, ďakovať, no najmä vedieť aj odovzdať to, čo nám Boh dal. Spolu s pátrom Gerbocom počas sv. omše koncelebrovali ďalší traja kňazi – pán dekan z našej farnosti Peter Michalov, náš rodák páter Gorazd Kohút, SVD a tiež náš bývalý kaplán Ľuboš Mihalka.

Poobedie prvého dňa festivalu pokračovalo modlitbou svätého ruženca, po ktorej nasledovala prednáška na tému „Uzdravenie vzťahov zasiahnutých pandémiou alebo ako zvládať krízu pandémie?“ vedenou Mgr. Máriom Schwarzom, PhD. . Ako vo svojej prednáške spomenul hlboký „výrok bezdomovca“ – nie je dôležité, že prší, je dôležité, že si oblečený.“

Vo večerných hodinách program pokračoval v miestnom Kultúrnom dome Slávnostným otvorením festivalu a príhovorom starostu obce Romanom Urbánikom. Prítomným v sále – ale aj v online stream priestore – sa tiež prihovoril pán dekan Peter Michalov.

 Slávnostné otvorenie spustilo oficiálnu časť festivalu, po ktorom nasledovalo nesúťažné divadelné predstavenie v podaní Teatro Colorato – Časy, časy, mrcha časy… Režijnú taktovku nad súborom mal pevne v rukách nik iný ako Peter Weinciller – dlhoročný aktívny účastník Gorazdovho Močenku, či už ako porotca alebo dramaturg festivalu. Publikum predstavenie ocenilo „stand-upom“. Veď aj bolo za čo. Výkon troch účinkujúcich hercov bol neuveriteľný.

Každý deň na festivale má predsa aj čerešničku svojom sklonku. Tou bola beseda s hercom, pedagógom, docentom Štefanom Bučkom. Besedu moderoval ako vždy na jednotku – Peter Weinciller. Štefan Bučko porozprával o svojich začiatkoch a najmä o svojom vzťahu k divadlu a k poézii. Na konci zarecitoval časť z nádhernej básne od Danteho Alighieriho v taliančine a následne aj v slovenčine. Maestro Bučko za takýto prednes zožal zaslúžene veľký potlesk.